Všeobecne o ochrane údajov

V dnešnej dobe často počúvame o ochrane osobných údajov a o spracúvaní prevádzkových a lokalizačných údajov mobilnými (a nielen mobilnými) operátormi. Ale čo to vlastne znamená?

1. Stručný úvod
2. Osobné údaje
3. Overenie identity
4. Štatistické údaje (agregované údaje)
5. Prevádzkové údaje
6. Lokalizačné údaje
7. Záver

1. Stručný úvod

Nie sú to len mobilní operátori, ktorí zhromažďujú a spracúvajú údaje o svojich zákazníkoch. Keď ale na túto tému čítame niečo v tlači, málokedy správa či reportáž popisuje, čo to vlastne prevádzkové a lokalizačné údaje sú, aký je ich význam a aké sú zákonné pravidlá a všeobecné zákonitosti. Slovami klasika: „O spracúvaní osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov je rozšírená kopa poloprávd a mýtov.“ Poďme sa na túto tému pozrieť ľudsky a bez predsudkov.


2. Osobné údaje – podmienka fungovania zmluvného vzťahu

Každý z nás v priebehu roka uzavrie desiatky zmlúv s desiatkami subjektov. Občas si to ani neuvedomujeme. Taktiež si neuvedomujeme, že poskytovatelia rôznych služieb o nás musia spracúvať osobné údaje. Očakávame to však. Očakávame, že letecké spoločnosti budú vedieť, kto sme a kam letíme, aby sme sa včas dostali na miesto určenia a nedostal sa tam namiesto nás niekto iný. Očakávame, že vieme, kto je prenajímateľ bytu alebo naopak, komu prenajímame byt. Chceme vedieť, od koho si kupujeme alebo komu predávame auto. Alebo je nám to jedno? Nemalo by byť, a obvykle nie je, pokiaľ sa správame normálne.

Osobné údaje – sú to údaje o konkrétnej osobe

Osobným údajom je stručne povedané taký údaj, ktorý je spojený s nejakou osobou. Od narodenia máme meno, priezvisko, rodné číslo, miesto narodenia, miesto trvalého pobytu. Kombinácia týchto znakov nás odlišuje od ostatných. Niektoré osobné údaje sa v priebehu života menia - u žien priezvisko, u väčšiny z nás miesto pobytu.

Skutočnosť, či dané údaje sú alebo nie sú osobnými údajmi môžeme zistiť len z celkového kontextu ich použitia. V prvom rade potrebujeme poznať odpoveď na otázku, či je možné podľa zadaných údajov priamo určiť osobu, ktorej sa údaje týkajú. Ak vieme, že fyzická osoba sa volá Ján Novák a vieme o ňom, že je mužského pohlavia, máme len súbor údajov, ktoré nemožno považovať za osobné, lebo z nich v tomto všeobecnom kontexte nevieme priamo ani nepriamo určiť fyzickú osobu. V zásade máme málo informácií na to, aby sme mohli danú osobu identifikovať. Stačí ak zistíme, že Ján má trvalý pobyt v Dolnej Lehote a zrazu sa môže stať, že súbor údajov, ktorými disponujeme, je dostačujúci na presnú identifikáciu osoby, ktorá tieto údaje považuje za svoje osobné.

Výnimočne stačí len jeden údaj, na základe ktorého je osoba jednoznačne určiteľná, a to napríklad tvár na fotografii, odtlačok prsta, analýza DNA, ale aj rodné číslo.


3. Overenie identity

Chceli by ste, aby ktokoľvek (trebárs váš sused) mohol prísť do banky, nahlásiť vaše meno a ďalšie údaje, ktoré môže poznať z bežného života, a zriadil si úver na vaše meno? Asi nie. Prenajali by ste byt pánovi Jánovi Novákovi bez toho, aby ste po ňom chceli ďalšie identifikačné údaje? Ako ho odlíšiť od ostatných Jánov Novákov? Od toho je tu proces „overenie identity“. Tento proces chráni obe strany. Aby si banka alebo operátor boli istí, s kým zmluvu uzatvárajú a zabránili poškodzovaniu cudzích práv, požadujú jasnú identifikáciu osôb.

K jasnej identifikácii osoby slúži rodné číslo, ktoré operátori musia spracúvať, a ktoré je potrebné, aby bolo overené spoľahlivým spôsobom. S nahlásením náhodnej kombinácie čísel by ste sa určite na ich mieste neuspokojili. Každý z nás svoju totožnosť preukazuje preukazom totožnosti. Prísne a dôsledné procesy pri identifikácii a jej zdokladovania preto prosím neberte ako samoúčelné cvičenie. Majú chrániť predovšetkým vás. Aj pri najprísnejších opatreniach nemožno podvodom cudzích páchateľov stopercentne zabrániť. Keď už občas problém nastane, podvedení a zároveň poškodení sa akosi samozrejme spoliehajú na to, že dotknutá inštitúcia má k dispozícii kópie preukazu totožnosti a ďalšie dôkazy a informácie, aby sa dal prípad vyšetriť.


4. Štatistické údaje (agregované údaje)

Prakticky všetky subjekty, či už podnikateľské alebo nepodnikateľské, si na účely plánovania, vyhodnocovania alebo väčšej efektivity robia rôzne štatistiky. Napr. návštevnosť úradu práce stúpa po letných prázdninách. Dopravcovia vedia, že obsadenosť ranných autobusov je 87%, zatiaľ čo okolo poludnia len 36%. Obchodné centrá vedia, že priemerná strata na jedného zákazníka za potraviny je v novembri nižšia ako v decembri. Poisťovne vedia, že priemerný vek ich klientov je 42 rokov, a že životné poistenie uzatvárajú skôr ženy. Takýchto prípadov nájdeme nespočetné množstvo. Takéto údaje však nie sú údajmi osobnými. Ide o informáciu, ktorá vznikla agregáciou (t.j. zhrnutím veľkého množstva jednotlivých údajov) a jej výsledkom je všeobecný profil, nejaké súhrnné číslo. To je síce pre poskytovateľa služby alebo iný subjekt cenné a významné, ale nie z pohľadu ochrany osobných údajov. Nič sa tým nedozvie o konkrétnej osobe. K ničomu by to ani nebolo. Sú cenné ako obchodné know-how, ako nástroj pre zlepšovanie služieb.

Štatistické agregované údaje sú dôležité v širších súvislostiach. Informácia, že najčastejšie si zájazd na rafty do Álp kupujú muži medzi 24 a 33 rokmi, a to v júni počas víkendu, môže viesť k tomu, že cestovná kancelária predĺži otváraciu dobu počas letných víkendov a zameria svoju inzerciu na časopisy, ktoré číta táto cieľová skupina. To je logické a všetci to tak nejako čakáme. Sami by sme asi ťažko kancelárii odporučili inzerovať v zime v časopise „Záhradkár“. Agregované údaje teda nemožno vztiahnuť ku konkrétnej osobe a zákon na ochranu osobných údajov sa na ne nevzťahuje.


5. Prevádzkové údaje

Sú to údaje, ktoré vznikajú „pri prevádzke“ konkrétnej elektronickej komunikačnej služby. Sú „dieťaťom“ moderných digitálnych sietí. Predtým, keď hovory spájali slečny telefonistky na miestnych ústredniach, žiadne prevádzkové údaje nevznikali ani sa neuchovávali. Slečna si po prepojení kábliku urobila čiarku do notesa k príslušnej telefónnej stanici a na konci mesiaca spočítala čiarky podobne ako pán vrchný v reštaurácii. Postupom času sa k slovu dostali tzv. „počítadlá“, vlastne také „tachometre“, ktoré počítali impulzy na danom čísle. Každý mesiac sa urobil odpočet stavu hovorov a vystavila sa faktúra.

Značnou nevýhodou, a to silne kritizovanou zo strany užívateľov, bola skutočnosť, že sa nedalo spätne skontrolovať, kam presne boli hovory uskutočnené. Analógové siete mali aj svoje ďalšie nedostatky a nemali veľa funkcií, na ktoré sme dnes zvyknutí (napríklad zobrazenie čísla volajúceho).

Nástupom digitálnych sietí vznikol fenomén prevádzkových údajov, teda vedenia podrobných výpisov hovorov a čerpanie ďalších služieb. Zvýšil sa tak nielen komfort užívateľov samotných, ktorí si mohli objednať podrobný výpis ako prílohu svojho vyúčtovania, ale zároveň sa aj vyriešili prípadné nejasnosti medzi operátorom a zákazníkom. Podrobný výpis presne uvádza, aké služby ste kedy využili, a je teda podkladom pre vybavenie reklamácie.

Bez prevádzkových údajov by nebolo možné podrobný výpis hovorov vystaviť. Bez prevádzkových údajov by ale nebolo možné vystaviť ani tzv. súhrnné vyúčtovanie (t.j. vyúčtovanie, kde nevidíme jednotlivé hovory a SMS, ale len ich počet a súhrnnú dĺžku).

Prevádzkové údaje sú síce spojené s telekomunikáciami, ale veľmi podobné „prevádzkové údaje“ si o nás vedie napríklad aj banka (na aký účet sme kedy platili, akú čiastku, odkiaľ nám peniaze prichádzajú), miestna knižnica (kedy sme si akú knihu požičali a kedy sme ju vrátili), fitness (na aké cvičenie sme sa objednali) alebo autoservis (s čím a kedy sme s naším plechovým miláčikom prišli a koľko mal zrovna najazdené, v akom bol stave). A tak ďalej.


6. Lokalizačné údaje

Lokalizačné údaje sú tiež výrazom spojeným s telekomunikáciami. Väčší význam nadobudli až s príchodom mobilných technológií.

Lokalizačné údaje vznikajú pri prevádzke konkrétnej mobilnej služby (SIM karty). Mobilný telefón (resp. SIM karta v ňom) musí byť pripojený k sieti, aby ho bolo možné používať. Mobilná sieť musí vedieť, kde sa mobilný telefón práve nachádza. Keby to totiž nevedela, tak sa nikto nikomu nedovolá, mobil by sa nepripojil k internetu, pretože by nebolo možné prenášať z neho a do neho údaje.

Mobilná sieť sa skladá zo zariadení pokrývajúcich signálom časti územia. Takéto časti územia pokryté signálom jedného vysielača (základňovej stanice) sa niekedy nazývajú „bunky“. Lokalizačné údaje zachytávajú polohu zariadenia v konkrétnom čase pri využívaní konkrétnej služby (napr. hovor 12. marca o 11:07 z čísla 0949 010 011 bol uskutočnený z oblasti pokrytej signálom základňovej stanice Dunajská Lužná).

Lokalizačné údaje sú potrebné na samotné poskytnutie hlasovej služby, na pripojenie k internetu, ale aj na poskytovanie služieb s pridanou hodnotou (napríklad dopravné spravodajstvo doručované do vášho mobilu podľa vašej aktuálnej polohy, prípadne ponuky obchodných partnerov (zľavy, výhody) podľa toho, kde sa zrovna pohybujete). Až využívaním týchto služieb objavíte pravé kúzlo mobilných technológií, ktoré vám uľahčia život.

Na úvod sme si povedali, že lokalizačné údaje sú spojené s telekomunikáciami, ale aj tu platí, že veľmi podobné „lokalizačné údaje“ musí vedieť napr. aj banka (z akého bankomatu, kedy a akú sumu ste vyberali), aerolinky (miesto a čas odletu, miesto a čas príletu) alebo spoločnosť poverená prevádzkou služby elektronického výberu mýta (registračná značka vozidla, čas a presná poloha). Keď sa nad tým zamyslíme, tak nám to nepríde divné. Práve naopak, berieme to ako samozrejmosť a nutnosť.


7. Záver

Právne normy, ktoré upravujú spracúvanie osobných, prevádzkových a lokalizačných údajov sú obsiahle, komplikované a často neprehľadné. Účelom týchto pár riadkov bolo priblížiť vám svet osobných údajov a telekomunikácií zrozumiteľnou formou a nie doslova prepísať zákon. Snáď sa to i pomocou praktických príkladov podarilo. Konkrétne čísla však slúžia len pre ilustráciu. My rozumieme telekomunikáciám. Sme O2. Sme tu pre vás.